Tlak (kolísavý, nízky, vysoký)

O tlaku sa dá hovoriť z rôznych uhlov pohľadu. Zo zdravotného hľadiska nás zaujíma tlak vysoký, nízky, alebo kolísavý. Ide samozrejme o tlak krvi, ktorá prechádza našimi cievami a hlavnou pumpou je srdce. Od tlaku na hrudi, cez hypertenziu či iný problém, ide vždy o pocity, ktoré nás vystrašia a dovedú nás k lekárovi, alebo k zváženiu čo ďalej s našimi nie celkom dokonalými životosprávnymi návykmi. Začíname sa zaoberať tým, čo nám tlak zvyšuje, čo ho znižuje, čo ho rozkolíše a ako proti tomu bojovať. Hľadáme vhodnú liečbu, každý deň si meriame hodnoty tlaku a dostávame sa tak pod tlak, ktorý nám neprospieva.

Krvný tlak je hydrostatický tlak, vyvíjaný krvou na steny ciev. Najväčší je v aorte a väčších tepnách a je vytváraný sťahom komôr srdca. Systolický tlak zodpovedá tlaku krvi v tepnách počas systoly, teda sťahu komôr. Ten sa vytvára vtedy, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií. Diastolický tlak zodpovedá tlaku v tepnách počas diastoly, teda plnenia komôr krvou. Diastolický tlak nastáva keď srdce ochabne.

Hypertenzia je vysoký tlak krvi, ktorého hodnoty sú vyššie ako hodnota, ktorá by bola primeraná veku. Teda nad 160/95mmHg.

Hypotenzia je nízky tlak krvi, ktorý leží pod systolickou normou – u dospelých medzi 95 – 110 mmHg. Vysoký je teda doslova tichý zabijak a nízky nám znepríjemňuje život.

Určité kolísanie tlaku je svojím spôsobom normálne, Ide o:

• rozdiely medzi dňom a nocou
• rozdielnu psychickú a fyzickú záťaž
• začiatky klimaktéria a teda hormonálne zmeny.

Ak tlak kolíše bez zjavnej príčiny, je dobré navštíviť odborníka. Tí zvyčajne odporúčajú:

• dodržiavať primeraný pitný režim
• vyhýbať sa stresovým situáciám
• venovať sa pohybovej aktivite
• konzumáciu cesnaku (prípadne oleja z neho), ktorý optimalizuje krvný tlak.

Najčastejšou diagnózou v rámci krvného tlaku je však stále arteriálna hypertenzia, dnes už považovaná za civilizačné ochorenie, ktoré má jasne stanovené rizikové faktory, ktoré z väčšej časti súvisia so životným štýlom človeka:

• nedostatok pohybu a sedavé zamestnanie
• stresom
• obezitou
• cukrovkou.

Vysoký krvný tlak je zase rizikovým faktorom pre ďalšie ochorenia srdca a ciev. Najmú ischemickej choroby srdca, ktorá je východiskom pre infarkt myokardu a môže mať za následok aj mozgovú porážku – čo je náhla cievna mozgová príhoda.

Vysoký tlak poškodzuje cievy v celom tele a tým zhoršuje prekrvenie orgánov s následnou poruchou ich funkcie. Najčastejšie poškodenými sú srdce a obličky.

Krvný tlak je však faktorom i fundamentom psychosomatických problémov. Pri krátkodobom strese je zvýšenie krvného tlaku žiadanou fyziologickou reakciou, s ktorou sa viac či menej dobre dokáže organizmus vysporiadať a následne vyriešiť stresovú situáciu. Dlhodobý stres, ktorý udržiava organizmus v neustálom nabudení, stresová situácia sa nerieši, dochádza k vyčerpaniu kompenzačných mechanizmov a dochádza k poškodeniu preťažených orgánov a zafixovaniu problému. Tendenciu k hypertenzii majú teda určité typy osobností:

• osoby so sklonom k perfekcionizmu – čo často vyjadruje iba ich prispôsobivosť – teda o ľudí spoľahlivých, presných, loajálnych a priateľských...
• v pozadí takéhoto konania je často konflikt medzi poslušnosťou, ale aj zvýšenou ctižiadosťou a závislosťou na autorite a nespokojnosťou na druhej srane
• je preto dôležité riešiť toto frustrujúce chovanie a meniť ho za pomoci psychoterapie, ktorú odborník psychosomatickej medicíny s prehľadom odporúča.

Výskumy ukazujú tiež na vplyv funkčných porúch chrbtice na zvýšenie krvného tlaku:

• blokády v hlavových kĺboch majú súvislosť so zvýšením krvného tlaku . Jej podstata vzťahu týchto problémov je na úrovni hypotézy, ale uvažuje sa nad dráždením tepny na krku s následným obmedzením prietoku a dodávky kyslíku pre mozog, ktorý reflexne zvyšuje krvný tlak.

Hypotenziu tiež netreba podceňovať, pretože môže byť spôsobená rôznymi príčinami:

• pomalšou schopnosťou krvného obehu prispôsobiť sa rýchlemu vstávaniu
• nadužívaním liekov na hypertenziu
• v dôsledku zníženého tlaku v krvi je znížené aj prekrvenie mozgu, čo sa prejavuje závratom, poruchou videnia či stratou vedomia.

Ak ide o dlhodobú záležitosť, tá môže viesť k poruchám iných orgánov až smrti.

Hypotenzia – teda dlhodobo nízky tlak vyvoláva viacero príčin:

• poruchy regulačných mechanizmov riadiacich tlak krvi v organizme, hlavne o ochorenie periférnych nervov, ktoré vzniká pri cukrovke vplyvom nedostatku vitamínov
• pri ochorení mozgu a miechy – roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, nádory na mozgu a mieche
• niektoré poruchy endokrinného systému vytvárania nedostatočného množstva hormónu
• šokové stavy pri úrazoch a zraneniach – krvácanie, popáleniny, pri ťažkej dehydratácii, infarkte, anafylaktickom či septickom šoku.

Náhly pokles tlaku zapríčiňuje:

• zimomrivosť
• bolesť hlavy
• pri vzpriamení sa závrat či poruchu videnia
• bezvedomie, ktoré ak je hlboké vedie až k smrti.

Treba si uvedomiť že prudký pokles tlaku je vždy dôsledkom niečoho a tak aj hlboké bezvedomie je dôsledkom určitého problému či akútnej situácie. Je dôležité udržiavať srdce a cievy  zdravé a tým aj svoj krvný tlak v norme. Ten je lepšie korigovať preventívne a upraviť životosprávu tak, aby bola pomocou nie príčinou extrému v krvnom tlaku.